Chyba
  • JFolder: :súbory: Cesta nie je adresár. Cesta: /home/web/domsvitania.sk/jml/images/2009DOD
Poznámka
  • There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/2009DOD

Deň otvorených dverí Domu Svitania, n.o.

  • Vytlačiť
21.10.2009

Už niekoľko rokov s príchodom prvých jesenných dní pozývame do Domu Svitania hostí, aby sme sa pochválili svojimi úspechmi, novými znalosťami, ktoré sme nadobudli počas roka a aby sme spropagovali širokú paletu svojich ručne zhotovených výrobkov.
Deň dopredu sme sa dali do dvojíc: ja a Ľubko, Janka a Robo, Zdenka a Henrich, Vlado K. a Maroš. Nachystali sme si aj pomocné papiere, aby sme na nič nezabudli.

Konečne nastal deň „D“.



Ráno sme prišli ako normálne do práce. Nachystali sme, čo ešte bolo treba, obliekli sme si modré tričká a čakali sme na návštevníkov v rehabilitačnej miestnosti, v ktorej sme si prezerali prezentáciu. Tam sa pripravovali Vladko a Maroš na rozprávanie z fotiek. Naša Anička nám veľmi v tomto pomáha.

Bolo deväť hodín a už prišli prvý návštevníci. Hneď sme utekali ku dverám. Zavolali sme našu hostesku Marcelku. Tá nás korigovala a posielala sprevádzať, ako sme sa dohodli. Samotné sprevádzanie prebehlo úspešne. Ja som už sprevádzala 2 roky.
Na začiatok bolo viacej ľudí, ale s Ľubkom sme to zvládli. Vždy sme sa dohodli, kto bude rozprávať. Zo začiatku bolo dosť ľudí, ale na obed bol trošku útlm, tak sme sa v kľude mohli najesť. Hneď potom sa nám sa ušli dámy z úradu práce, ako aj veľa našich známych, aj kamarát, čo sme boli spolu vo Wellse a moja kamarátka (známa z dovolenky). Naša pani riaditeľka mala v ten deň narodeniny, tak v kancelárii mala kvetinárstvo. S Ľubkom sme sa dopĺňali, ľuďom sme sa snažili povedať čo najviac.
Celý deň sa starali o občerstvenie Robkova a Dušanova mamina a Helka. Každý niečo priniesol. Ľudí bolo neúrekom.
Tento rok sa nám prišťastilo sprevádzať „Nimkáčov“ z Levár, pani Škrabákovú s manželom, ktorá si zapisovala veci, ktoré ju zaujali. Aj si to fotili. Veľmi som sa snažila. Na koniec sprevádzania sme pozývali ľudí do bufetu a na našu prezentáciu s výkladom. „Nimkáči“ sa usadili, prišli medzi poslednými. Ponúkla som naše koláčiky a hor sa na prezentáciu. Ani sa im tuším nechcelo odísť. Od nás sa odchádza zle, lebo u nás je tak dobre.

Kamilka


{gallery}2009DOD{/gallery}