V dňoch 21.9. – 23.9.2011 sa vo Frýdku Místku konal 15. ročník Olympiády telesne a mentálne postihnutých v ľahkej atletike behu na 1000m, 400m, 50m a 80m štafeta, hod granátom (ako inak ako odisteným), preťahovaním lana skok do diaľky. Bolo 24 družstiev a z každého zariadenia sa mohli prihlásiť 5 súťažiaci. Od nás z Domu Svitania sa zúčastnili Peter Jung, Vlado Košík, (Romeo a Júlia) alias Róbert Bureš a Janka Hurbanová , pani Marcelka, Ľubko Jančí a pani riaditeľka, ktorá šoférovala Zelenú mínu.
Zraz sme mali 21.9. v stredu o 7:30h na autobusovej stanici v Malackách. Nalodili sme sa a „pádili” stovkou, cesta bola pohodová na diaľnici pred cieľom našej cesty nás predbehol pán Dávid ktorý bol navigátorom, aby sme sa nestratili v meste a nekrúžili do okolia ako z džungle do džungle po príchode do hotela (Hotel Petr Bezruč-Malenovice) v ktorom sme boli ubytovaní nás čakal super obed po ktorom sme sa trochu vystreli.
Po odpočinku sme sa nalodili do Zelenej míny a vyrazili do Frýdku Mýstku, kde nám pán Dávid vybavil exkurziu po meste okrem iného sme boli v kostole pod ktorým boli krypty, v zámku a zámockom parku a na záver sme „vyšliapli“ 207 schodov vo veži. Cestou späť nám pripravil pán Dávid ešte jedno prekvapenie pozval nás všetkých na zákusok v mestskej cukrárni.
Po večeri v hotelovej reštaurácii sme skončili pri kartách s dobrou náladou a po dohratí kariet sme boli vyčerpaní zo zážitkov ktoré sme zažili. Uložili sme sa do postele a spali ako také polená. Na druhy deň po raňajkách sme sa všetci zhodli, že sa pôjdeme trocha prejsť a vyšliapneme si na taký kopček menom Lysá hora. Šlapeme čo šlapeme a v polke cesty Janka nevládala a tak Róbert s Jankou zostali v miestnej krčme. Zbytok posádky sa krvopotne vyškriabal na samy vrchol kde sme spravili par záberov a šli sme naspäť do hotela na super obed. Cestou sme zobrali Janku a Róberta a šli po napapkaní a šlofíkovani o 15:00 na zahájenie Olympiády. Príhovor mal pán Dávid a taktiež pán župan, po zahájení a privítaní sme šli a vite kde sme skončili? Čo budem chodiť okolo horúcej kaše, ja vám to teda poviem: skončili sme totižto na cintoríne odkiaľ bol výhľad na vôkol krajiny a tak sme pofotili krajinu a aj seba a šli o „dúm dál“. A ani sme sa nenazdali a bol večer a čo sme tak večer mohli porábať no veď karty sme mastili o sto šesť jedenástka musí von a popri tom sme si všetci zapisovali zápisky zo dňa a na koniec dňa sme zalomili do postele. Prišiel deň „D“ a čože je to za deň? Športovalo sa len sa chumelilo, ráno sme sa po raňajkách nalodili do Zelenej míny cestou sme vzali stopára a šli počas rozhovoru v aute so stopárom vyšlo na svetlo sveta že náš stopár nie je len taký obyčajný stopár, ale že to je rozhodca v behu na 50m. Tak sme ho trošku „štengrovali“: beda ak nebude medaila! a ešte sme mu povedali, že bez diplomu sa nevraciame no sranda až by jeden pad.... Prišli sme na štadión, kde sa uskutočnila Olympiáda. Najprv mali príhovor sponzori a organizátori podujatia, zapálil sa Olympijský oheň. Pred samotným zahájením bol kultúrny program a po ňom sme šli do boja, ktorý trval do 16:00h. Nasledovalo vyhodnotenie Olympiády, porozdávali sa ceny a šli na „VIP“ obed do „Školy života“ u pána Guntera Kuboňa a Antonína Žáčka, ktorý nemal chybu. Po „VIP“ obede sme sa nalodili a šli späť do hotela.
Večer sme sa zúčastnili milého stretnutia športovcov s postihnutím: sánkarov-lyžiarov-hokejistov na vozíku, ktorí sa tam prezentovali. Bolo to zaujímavé a poučné, po prezentácii sme skončili na izbách kde sme si navzájom rozprávali zážitky z tohto výletu a pomaličky sme sa balili domov. Po raňajkách sme sa rozlúčili s pánom Dávidom Rojíčkom a šli domov. Cestou domov sme sa stavili v dedinke Hukvaldy, kde sme si mohli pozrieť kultúrne pamiatky, zakúpiť niečo na jedenie alebo malú pamiatku z predajne so suvenírmi .
A na samotný záver by som chcel poďakovať pánovi Dávidovi ktorý nás pozval na Olympiádu, za všetko čo pre nás pripravil počas
4-dňoveho výletu ktorý bol super.
Klienti z Domu Svitania, n.o. Jakubov
(Janka, Ľubko, Vladko, Robko a Peter)
